🇧🇦 Mostar – spojnica medzi Východom a Západom
⏱️ doba čítania: 15 minút
Mostar som mal na mojom imaginárnom cestovateľskom zozname už dlhšie. Neviem prečo, ale Mostar ma vždy niečím lákal, vždy som sa sem chcel ísť pozrieť. Na začiatku apríla tohto roku sa to aj podarilo, keď som v rámci výletu do Sarajeva zavítal aj sem, do Mostaru, mesta ťažko skúšaného počas juhoslovanskej občianskej vojny.
Poďte so mnou objaviť neobyčajné mesto s orientálnou dušou schované medzi vápencovými horami v údolí smaragdovej Neretvy.
V článku nájdeš:
- praktické info, ktoré je dobré vedieť pred cestou
- náš itinerár – južná časť Bosny a Hercegoviny za 4 dni bez potreby prenájmu auta
- ako sa dostať zo Sarajeva do Mostaru miestnou dopravou
- čo sme stihli vidieť v Mostare a čo naopak nie
- koľko ma to celé stálo
- niečo o histórii mesta a trošku o súčastnosti
- odpoveď na otázku, či sa oplatí vidieť, resp. navštíviť Mostar
- fotogalériu
Praktické info na začiatok:
- treba do Bosny a Hercegoviny pas? – nie, stačí občiansky preukaz, ale môže byť aj pas
- platí sa v Bosne a Hercegovine eurami? – áno aj nie, oficiálnou menou je Konvertibilná marka (KM), je pevne viazaná na euro v kurze 1€ = 1,956 BAM, drobné majú (fenigy); niekde akceptujú aj euro, je to na dohode
- mám si ešte doma zameniť peniaze? – nie, doma marky nezoženiete
- kde zoženiem bosnianske marky? – bankomatov je v krajine všade dosť, vo výstupnej letiskovej hale je ich hneď niekoľko
- je v Mostare draho? – nie, je tam porovnateľne ako u nás
- je to na dlho? – jeden (celý) deň by mal stačiť
- info o štátnych sviatkoch v Bosne a Hercegovine nájdeš tu
Náš itinerár
južná časť Bosny a Hercegoviny za 4 dni bez potreby prenájmu auta
- Piatok – poobede (17:25) prílet do Sarajeva
- Sobota – prehliadka Sarajeva
- Nedeľa – ráno presun autobusom do Mostaru, prehliadka Mostaru, poobede busom späť do Sarajeva
- Pondelok – návšteva niektorých sarajevských múzeí a galérií, poobede presun na letisko, (17:50) odlet do Budapešti
Mostar
Mostar sa nachádza v južnej časti Bosny a Hercegoviny (BiH), v moslimsko-chorvátskej časti štátu, v kantóne Hercegovina–Neretva, na oboch brehoch rieky Neretvy medzi pohoriami Čabulja a Velež.
Mostar je v súčastnosti šiestym najväčším mestom v krajine, v ktorom žije okolo 105 tisíc obyvateľov, no vďaka nie moc dobrej životnej úrovne sa ich počet z roka na rok stále znižuje. Ak sa pozrieme na mesto z pohľadu etník, tak zistíme, že je to tu takmer 50/50. Chorváti inklinujúci ku kresťanstvu tvoria 48,5% obyvateľstva, nasledujú Bosniaci so 44% vyznávajúci Islam a Srbi so 4% hlásiaci sa k pravoslávnej cirkvi. Mesto v poslednej dobe ťaží hlavne z turizmu. V blízkosti mesta sa nachádza (menšie) medzinárodné letisko.
Ako sme sa dostali do južnej časti Bosny a Hercegoviny a do Mostaru?
Využili sme letecké spojenie spoločnosti Wizzair, ktorá okrem iného spája hlavné mesto Maďarska s tým bosnianským. Veď koniec koncov prečo by sme to aj nevyužili, keď cena obojsmernej letenky vyšla na necelých 20€? Po necelej hodinke pristávame na Medzinárodnom letisku v Sarajeve nachádzajúce sa cca 8 km od jeho centra. Pasová kontrola prebehla hladko a bez problémov. Pri okienku sme ukázali iba občianske preukazy, čo bolo úplne postačujúce pre vstup do krajiny. Z letiska sa dá do centra Sarajeva najjednoduchšie dostať MHD busom (viac detailov nájdeš v článku o Sarajeve).
Ako sa dostať zo Sarajeva do Mostaru miestnou dopravou?
- autobusom (premáva z hl. autobusovej stanice)
- lístok sa dá kúpiť pri okienku na stanici, s ktorým následne prejdete cez turniket na nástupište
- časový harmonogram a ceny lístkov nájdeš tu (je to podobné ako náš cp.sk)
- vlakom (premáva z hl. vlakovej stanice)
- časový harmonogram a ceny lístkov nájdeš tu
Tip pre Vás: Na sarajevskú hl. vlakovú stanicu, odkiaľ je to na hl. autobusovú stanicu iba kúsok, premáva z Baščaršije električka č.1. Častejšie však premáva električka č.3, ktorá síce nezachádza na hl. vlakovú stanicu, ale svoju zastávku má pri americkej ambasáde (zást. „Tehnička škola“), odkiaľ je to na stanicu iba kúsok (asi 7 minút pešo).
Nám bol odporučený bus, pretože vraj bosnianske vlaky sú zastaralé, nemoderné a nie moc spoľahlivé. Cesta busom síce trvá cca 2,5 hodiny, ale celé je to vyvážené nádherným pohľadom na bosniansku kopcovitú prírodu, od Jablanice nám robí spoločnosť smaragdovo sfarbená rieka Neretva.
Čo (sme stihli) vidieť v Mostare?
Historické centrum a turisticky najzaujímavejšie miesta sú rozťahané pozdĺž „smaragdovej“ rieky Neretvy. Nie sú však od seba veľmi ďaleko, čiže nič, čo by sa nedalo zvládnuť aj pešo.
Z autobusovej stanice sa vydáme ulicou Maršala Tita priamo do centra mesta. Cestou natrafíme hneď na niekoľko zaujímavých budov. Prechádzame okolo jednej nevšednej, škoda, že vojnou zničenej budovy. Zaujala ma jej vonkajšia výzdoba. Podľa mňa to mohol byť nejaký kultúrny, alebo obchodný dom. Alebo? …
Pohľadom do jednej z priľahlej ulice, kde spoza košatého stromu vykúka nejaký minaret, zbadáme Karadjoz-begovu mešitu (Karađoz-begova džamija) z roku 1557. Ide o najrozsiahlejšiu osmanskú stavbu na území Bosny a Hercegoviny. Zaujímavosťou je veranda s tromi kupolami pred vstupom. S malými úpravami sa dodnes zachoval aj pekne maľovaný interiér. Z balkóna vari 35 metrov vysokého minaretu je pekný výhľad na celé mesto. K mešite prislúcha aj tradičná mendresa, teda stredná škola. V tesnej blízkosti sa nachádza (pôvodný) najstarší moslimský cintorín v Mostare. (Do mešity sa platí vstup 3 KM, s výstupom na minaret 5 KM)
O kúsok vedľa, na ľavom brehu Neretvy sa nachádza dom rodiny Bišćevićovcov (Bišćevića kuća) z roku 1635. Ide o jeden z najkrajších zachovaných obytných stavieb z tureckého obdobia. Dnes je v ňom zriadené malé múzeum ľudovej architektúry (skanzen). Drevenými dverami vstúpime na nádvorie nazývané avlija. Celá avlija je obklopená múrmi a je takým symbolom rodinného života, kultúry, dedičstva a taktiež je zrkadlom pracovných návykov hostiteľov. Ak toto miesto vyžarovalo sviežosť, pokoj a čistotu, bolo to znamením, že hostitelia boli čestní ľudia. Dom má prízemie a jedno nadzemné podlažie, kde sa nachádzajú obytné priestory a priestranná terasa. Interiér domu je vyzdobený v typickom orientálnom štýle. (Platí sa vstup 4 KM)
Smerujeme k Starému mostu, no cestou sa však zastavíme pri Koski Mehmed-pašovej mešite (Koski Mehmed-pašina džamija) z roku 1618/19. Predstavuje ďalší výnimočný kúsok osmanskej architektúry v Bosne a Hercegovine. Jej architektúra je veľmi podobná Karadjoz-begovej mešite, ktorá pravdepodobne slúžila ako model. Na nádvorí sa nachádza šadrvan (verejná studňa) z roku 1781 slúžiaci (nielen) na obradné umývanie nôh. Interiér mešity je presvetlený 25 farebnými sklenenými vitrážmi dodávajúce mešite jedinečnú atmosféru. Vo vnútri sa zachovali originálne maľby, ktoré akoby zázrakom prežili občiansku vojnu. Po vystúpaní 90-ich schodov sa dá dostať na balkón 29 metrového minaretu, z ktorého je nádherný panoramatický pohľad na celé mesto. (Do mešity sa platí vstup 6 KM, s výstupom na minaret 9 KM).
Predierame sa trhmi až prídeme k symbolu mesta, tureckej (osmanskej) vlády, symbolu utrpenia počas občianskej vojny, a snáď i symbolu znovu zmierenia a spojenia oboch náboženstiev žijúcich na oboch brehoch Neretvy. Týmto všetkým sa dá nazvať najznámejší balkánsky most – Starý most (Stari most), ktorý je od roku 2005 zapísaný na zoznam Svetového dedičstva UNESCO. Starý (mostarský) most je akousi spojnicou medzi Východom a Západom, islamom a kresťanstvom.
Pozri aj SARAJEVO – VÝSTAVNÁ SKRIŇA OSMANSKEJ RÍŠE NA BALKÁNE
Prvý kamenný most z obrovských blokov bol na tomto mieste postavený v roku 1566 na príkaz sultána Sulejmana po tom, čo rozhodol, že nahradí pôvodný drevený most. Celých 427 rokov odolával rôznym vojenským operáciám. Osudný sa mu stal rok 1993, kedy ho ako symbol vzájomného súžitia bojujúcich strán úmyselne zničila a napokon odstrelila chorvátska armáda. V rokoch 1999-2004 prebehla jeho obnova, kedy bol most znovu postavený z pôvodného kameňa vyloveného z Neretvy.
(foto: internet)
Poviem Vám, bol to pre mňa naozaj zážitok prejsť sa po takto obnovenej pamiatke, ktorá opäť spája ľudí na oboch brehoch tejto smaragdovej rieky. Hľadiac na ľudí robiacich si selfíčka na mieste, „lebo je zapísané v UNESCO“, kde čiara medzi nenávisťou a spoločným životom bola kedysi naozaj veľmi tenká a krehká, má pre mňa akúsi trpkú príchuť. Človeka to núti sa zamyslieť akosi viac, ako si len urobiť hlúpe selfie.
Na odporúčanie miestnych sme navštívili ďalší veľmi pekný a zachovalý obytný dom – Kajtazov dom (Kajtazova kuća). Celkom jednoznačne patrí v medzi tie najkrajšie v meste. Ide o najstarší obytný komplex z osmanskej éry postavený pravdepodobne na prelome 16. a 17. storočia pre majiteľa domu a jeho (niekoľko) žien. Dodnes sa zachovala len jeho ženská časť, tá mužská bola žiaľ zničené vojnou. Jeho vysoké steny ho chránia pred pohľadmi zvonku. Izby sú priestranné s veľmi hodnotnými kobercami a zachovalým sedením. V jednej z izieb sa dokonca zachovali knihy napísané v arabčine, vraj majú cez 400 rokov. (Platí sa vstup 4 KM)
Pohľad na niektoré budovy riadne zabolel. Nebolo to tak dávno, čo v Bosne a Hercegovine zúrila občianska vojna (1992-1995). Stopy po nej sú aj po niekoľkých rokoch stále viditeľné, veď Mostar bol jedným z najviac vojnou zničených miest v Bosne a Hercegovine. Dodnes tu vidno šrámy v podobe stôp po guľkách v stenách budov, alebo vyhorené a zničené budovy. Niektoré zostali nedotknuté ako memento na toto strašné obdobie, niektoré si domáci svojpomocne opravili a na niektoré bola poskytnutá finančná pomoc (prevažne zo zahraničia). No tie najhoršie šrámy v podobe zničených ľudských osudov nezalepí podľa mňa žiadna finančná injekcia alebo náplasť. Po týchto tvrdých, niekedy až nenávistných ranách, kedy sused mieril na suseda zbraňou „len“ zato, že vyznáva iné náboženstvo sa mesto dvíha trošku pomalšie, ale dvíha sa. Vojna pominula a Bosna je dnes bezpečná krajina, o život sa tu báť rozhodne nemusíte.
Začína pršať a ja tuším, že dnes toho už asi viac nestihneme. 🙁 Čo ma nesmierne mrzí, pretože taktiež zaujímavo môže vyzerať i opačný breh Neretvy. Rozprestiera sa tam hlavne kresťanská časť mesta, kde nájdeme napr. františkánsky kláštor, čoby hlavnú katolícku stavbu v Mostare. No nič, možno niekedy nabudúce. Odchádzame na autobusovú stanicu, kde si pri okienku kúpime lístok späť do Sarajeva. Nasadneme do autobusu a nám nezostáva už nič iné ako sa s Mostarom rozlúčiť. Doviđenja!
Koľko ma to celé stálo?
- pohonné hmoty Nitra – Budapešť letisko – Nitra: 30€ => 15€ / osoba
- parkovné v Budapešti na letisku: 20€ => 10€ / osoba
- letenka Budapešť – Sarajevo – Budapešť: 19,50€
- ubytko (3 noci s raňajkami): 90€ => 45€ / osoba
- MHD Sarajevo: 7€
- bus Sarajevo – Mostar – Sarajevo: 17€
- jedlo + pitie: 70€
- vstupenky: 20€
- suveníry: 10€
- ostatné: 15€
- Spolu na 1 osobu: 228,50€
Je to veľa, či málo? Dalo by sa to urobiť možno aj lacnejšie, ale aj drahšie. Ja si myslím, že za 4 dni aj s cestou a bez nejakého obmedzovania minúť takmer 230€ a pritom vidieť dve zaujímavé balkánske mestá, tak je to prijateľná cena.
Mostar – Historické okienko
Aby sme Mostar lepšie chápali, pripomeňme si zopár historických faktov a udalostí. Ľudské osady na rieke Neretve, medzi kopcom Hum a vrchom Velež, existujú od praveku, o čom svedčia objavy opevnení a cintorínov, či dôkazy o neskoršej rímskej okupácii.
Osmanská vláda (1468-1878)
V roku 1468 ovládli údolie rieky Neretvy osmanskí Turci, kedy obsadili aj pár osád na území dnešného mesta. Začína sa urbanizácia osád a spájanie do jedného celku s názvom Köprühisar, čo v preklade znamená pevnosť pri moste. V nadväznosti na nepísané orientálne pravidlo bolo mesto rozdelené do dvoch odlišných oblastí: čaršija s remeslami a obchodným centrom a mahala, teda obytná zóna. Názov Mostar sa prvýkrát spomína v listine z roku 1474, ktorý sa odvoláva na „mostárov“ – strážcov dreveného mosta na ľavom brehu rieky, ktorý používali obchodníci, vojaci a iní cestujúci. V rokoch 1520-1566 bolo mesto opevnené a pôvodný drevený most bol nahradený novým, kamenným. Po roku 1700 zažívalo mesto spolu s Osmanskou ríšou vlastný hospodársky úpadok.
Rakúsko-Uhorská správa (1878-1918)
V roku 1878 bolo na Berlínskom kongrese rozhodnuté, že Bosna a Hercegovina bude obsadená Rakúsko-Uhorskom. Obyvateľstvo vnímalo novú vládu s veľkou nevôľou; predovšetkým vďaka tomu, že Rakúsko bolo dlhodobým nepriateľom Osmanskej ríše, naviac vnímané ako centrum katolíckeho vplyvu. S príchodom Rakúska-Uhorska sa Mostar stal dôležitým obchodným centrom a v roku 1881 dokonca aj sídlom biskupstva Mostar-Duvno. V tej dobe bolo vnímané ako hlavné mesto regiónu Hercegovina. V priebehu rakúsko-uhorskej správy sa Mostar postupne rozvíjal a modernizoval; vznikali školy, boli vybudované vodovody, verejné osvetlenie, vznikali predovšetkým veľkolepé správne budovy. Mesto sa však neprebudovalo úplne od základu; jeho historická turecká časť zostala takmer nedotknutá. Nové objekty boli budované prevažne na západnom brehu Neretvy.
Mostar v 20. storočí
Po skončení prvej svetovej vojny (1914-1918) a po vyhlásení Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr Kráľovstva Juhoslávie bol Mostar neoficiálnym hlavným mestom Hercegoviny. Počas druhej svetovej vojny (1941) bol Mostar súčasťou (fašistického) Nezávislého štátu Chorvátsko. Po druhej svetovej vojne (1939-1945) a vzniku Juhoslávie na čele s Josipom Brozom Titom bolo mesto významným priemyselným a turistickým centrom. Mostar bol multi-etnickým mestom, kde žilo 29% obyvateľov chorvátskej národnosti, 34% obyvateľov bosnianskej národnosti a 19% Srbov.
Potom, čo v apríli 1992 vyhlásila republika Bosna a Hercegovina nezávislosť, obkľúčili mesto jednotky Juhoslovanskej ľudovej armády. V roku 1993 vypukol konflikt medzi miestnym chorvátskym a bosniansko-moslimským obyvateľstvom. Mesto bolo rozdelené medzi obe strany konfliktu pozdĺž svojej etnickej hranice. Počas občianskej vojny zomrelo v Mostare cez 2000 ľudí a historické centrum bolo ťažko poškodené. Po skončení konfliktu z mesta odišla väčšina srbského obyvateľstva a zvyšné dve dominantné etnické skupiny sa rozdelili. Kým modernejšia a európska časť (tzv. Západný Mostar) mal chorvátsku väčšinu, historická časť mesta zostala obývaná predovšetkým Bosniakmi.
Čo dodať na úplný záver?
Mostar je naozaj veľmi pekné mesto s bohatou históriou. Návšteva Mostaru ma nesklamala, práve naopak, nadchla ma bohatou históriou, multi-kultúrou, ale aj donútila viac rozmýšľať nad niektorými vecami, ktoré sa stále dejú v dnešnej spoločnosti. Prejsť sa po Starom mostarskom moste, čoby symbole občianskej vojny zanechá v človeku rôzne dojmy. Niekedy sú slová naozaj zbytočné, to musí človek naozaj zažiť.
Zistil som, že Mostar nie je iba o jednom moste, ktorý nájdete azda na všetkých pohľadniciach z Bosny a Hercegoviny, ale ponúka oveľa viac. Ponúka nielen architektonickú, gastronomickú, ale aj kultúrnu rozmanitosť, kde ťahavé spievané melódie šíriace sa z minaretov zvolávajúce na modlitbu dopĺňajú rozozvučené kostolné zvony. Mostar je naozaj spojnicou medzi orientálnym Východom a kresťanským Západom.
Ak hľadáte celodenný výlet v „okolí“ Sarajeva, resp. v južnej časti Bosny a Hercegoviny, navštívte Mostar a určite neoľutujete.
Fotogaléria
Ak sa Vám tento článok páčil, pokojne ho odmeňte lajkom. Bude mi potešením, ak Vám tento článok v niečom poradil alebo aj pomohol. 🙂
Ak poznáte niekoho, komu by tento článok tiež pomohol, tak ho pokojne zdieľajte na Facebooku. Alebo mu ho aspoň pošlite do správy. 🙂
Ďakujem ! 🙂
Všetky fotky použité v tomto článku som zhotovil ja. V prípade, že fotka nie je moja, je pri nej uvedený zdroj. Osoby na fotkách súhlasili so zverejnením.
Ak by ste chceli hocičo doplniť, poopraviť, spýtať sa, proste vyjadriť svoj názor, pokojne pridajte svoj komentár nižšie, alebo mi napíšte e-mail na info@cestujemtrekujem.com.
‼ PS: Článok si pre istotu uložte do záložiek, lebo nikdy neviete, kedy ho opäť budete potrebovať. 😉 ‼
Pridať komentár