🇸🇰 Ferrata HZS – Martinské hole
⏱️ doba čítania: 8 minút
Väčšina ľudí pozná Martinské hole vďaka skvelej lyžovačke, no (možno) málokto tuší, že ukrýva aj čosi iné. V jednu júnovú sobotu sme sa s partiou rozhodli, že po dlhšej dobe vyskúšame niečo trošku adrenalínové. Pôjde o ferratu ukrytú pod spomínanými Martinskými hoľami v Lúčanskej časti Malej Fatry. Martinská ferrata, resp. správnejšie Ferrata Horskej Záchrannej Služby (HZS), je turistickej komunite známa už od roku 2013, kedy bola oficiálne otvorená jej vrchná časť. Odvtedy na nej prebehlo niekoľko úprav. Bola dobudovaná jej spodná časť, sprístupnený náučný chodník, či vystavané lanové mosty. Trasa vedie nádherným kaňonom Mlynského (Pivovarského) potoka nachádzajúceho sa vo Veľkej doline. Spodná časť trasy je obojsmerná, taká rekreačná, vhodná aj pre rodiny s deťmi. Vrchná časť je jednosmerná, trošku viac športová a určená pre zdatnejších turistov.
Čo to vlastne tá ferrata je? Ferrata je zaistená cesta v náročnom horskom teréne, ktorá je vybavená istiacimi fixnými lanami, železnými stúpačkami prípadne ďalšími umelými pomôckami, ktorých cieľom je zvýšenie bezpečnosti prechádzajúcich osôb a sprístupnenie ťažšieho terénu návštevníkom, ktorí nemajú skúsenosti s náročnými horolezeckými výstupmi. Jej pomenovanie je odvodené z talianskych slov via ferrata, čo v preklade znamená „železná cesta“, resp. z nemeckého slova Klettersteig – horolezecký chodník.
Vrchná časť ferraty si vyžaduje špeciálnu výbavu. Pre bezpečné zdolanie ferraty odporúčam mať vo výbave sedací úväz, tlmič pádu, prilbu a rukavice. Na Ferrate HZS Martinské hole platí turistická uzávera v období 15.4. – 31.5. a 15.9. – 31.10. Preto si pred túrou radšej skontroluj, či tam náhodou nejdeš v nesprávnom čase.
Ferratou HZS na Martinské hole
Túru začneme na malom (prašnom) parkovisku v Martine, v časti Stráne, kde necháme auto. Kúsok za zastávkou autobusu odbáčame vľavo na červenú turistickú značku (TZ), ktorá nás bude sprevádzať až na koniec celej ferraty. Hneď na úvod nás privíta prvá informačná tabuľa Náučného chodníka vedúceho celou výstupovou trasou. Po pár minútach chôdze po asfaltovej ceste sa povrch pozvoľne zmení na lesnú cestu. Po asi 50 minútach pohodovej chôdze prídeme k druhej info tabuli, kde nájdeme zvyšky banských zariadení (drvič, huntík, štreka). Trasa celý čas kopíruje koryto Pivovarského potoka, nachádza sa tu viacero drevených mostíkov, či malé jazierka. Lesným chodníčkom popri hučiacom potoku pokračujeme ďalej, stále vyššie a vyššie. Cestou sa kocháme krásnymi prírodnými scenériami a užívame si čaro prírody. Neskôr míňame aj tretiu info tabuľu venovanej lesom a faune v okolí ferraty.
Po ďalšej hodinke chôdze prídeme k štvrtej informačnej tabuli, z ktorej sa čo-to dozvedáme o činnosti horskej záchrannej služby. Štvrtá tabuľa je posledná, pri ktorej je povolený obojsmerný prechod. Ak sa chce niekto vrátiť späť, tak teraz je na to vhodný okamih, pretože ďalej nahor je to už len (poväčšine) zaistená jednosmerka.
Nasadzujeme si helmy, navliekame na seba sedací úväz s pripevneným tlmičom pádu. Adrenalínové dobrodružstvo začína. Poďme na to! Po zdolaní pár kratších, ale i dlhších drevených rebríkov ponad hučiaci potok na nás už čakajú prvé oceľové istiace fixačné laná. Nie je to nič hrozné, tento úsek zdolávame ľavou zadnou.
Pokračujeme lesným chodníkom k ďalším fixom pripevnených na skale. Suchšie pasáže striedajú vlhkejšie, zaistené pasáže sa striedajú čoraz častejšie. Niekedy je zase úsek, kde sa treba maximálne sústrediť a jediné čo počuť je šum lesa a precvakávanie karabín. Nielen tu, ale na celom úseku ferraty si naozaj treba dávať pozor na to kam stúpate. Jeden chybný krok a človek sa na vlastnej koži rýchlo presvedčí ako a načo slúži tlmič pádu. Ale zase na druhú stranu, od toho ten tlmič pádu je, že keď aj ten chybný krok urobíme, tak nás (za)chráni pred hlbokým pádom.
Strmším stúpaním po platňovitých skalách zaistených fixom a kramľami prídeme k dvom lanovým mostom. Pod nami je celkom slušný prepad. Kto má strach, resp. závrate z výšok, rozhodne by sa nemal pozerať dolu, ale tiež by nemal mať zatvorené oči. Za mostami to opäť pokračuje rôznymi úskaliami typickými pre ferratovú turistiku. Nálada je výborná, počasie tiež, všetci si to užívame na maximum. Pri piatom informačnom paneli sa ferrata rozdeľuje podľa obtiažnosti na dve samostatné vetvy. Pre menej zdatných turistov je určený ľahší variant so stupňom obtiažnosti B (vľavo) a pre zdatnejších zas verzia C (vpravo). Obidve cesty sa vyššie spoja a končia na modrej TZ vo výške 1245 m n. m.
My sa vydáme tou obtiažnejšou, teda C-čkovou variantou. Hneď na úvod nastupujeme do (miestami hladkej) steny zaistenej opäť oceľovým fixom a stúpačkami. Celý tento úsek je veľmi zaujímavý, človek sa tu ani chvíľu nenudí. Terén sa neustále mení. Za každou hranou, či zákrutou nás čaká niečo nové, či už prírodného, alebo technického charakteru. Po zdolaní všetkých prekážok sa dostaneme k turistickému prístrešku, kde sa stretneme s koncom ľahšej B variaty. Po chvíľke sa napojíme na modrú TZ vedúcu spočiatku lesom, neskôr cez chatovú oblasť na Martinské hole.
Tu sa nachádza Chata Martinské hole, ktorá ponúka nielen strechu nad hlavou v prípade nepriaznivého počasia, ale aj možnosť prespatia, či občerstvenia. Chvíľku sa zdržíme, veď kto by pohrdol vychladeným pivkom.
Rozhodli sme sa, že dolu nepôjdeme pešo, ale na kolobežkách, ktoré sa tu dajú požičať (12€/os.). Na takej parádnej kolobežke som ešte nešiel, preto by bol normálne hriech to nevyskúšať. 😀 Trasa pre kolobežky je dobre značená, väčšinou je zdieľaná so žltou TZ a zeleno-modrou, neskôr iba zelenou cyklo-trasou. Zjazd dolu na kolobežke je trošku rozdielny ako na bajku. Základný rozdiel je, že nemáte sedanku 😀 a inak sa narába s rovnováhou a ťažiskom.
Tip pre Vás:
- Vstup na celú ferratu je bezplatný.
- Za 10€ si môžete požičať ferratovú výstroj v Penzióne Ferrata, ktorý sa nachádza na začiatku celej trasy. (Vrátna kaucia 100€/výstroj).
- Neodporúčam vstup na ferratu pre malé deti. Niektoré istiace pomôcky sú vysoko. Tvorcovia trasy odporúčajú vstup pre deti od 10 rokov, a to len v sprievode rodičov.
Technické parametre:
- naša trasa: Podstránie (505 m n.m.) – Bývalý lom (675 m) – Pod vodopádmi (935 m) – prístrešok medzi variantami B a C (1110 m) – Ráztota (1245 m) – Martinské hole-chaty (1260 m) – Chata na Martinských holiach (1250 m)
- obtiažnosť: stredná – stredne náročná
- max. prevýšenie: 785 m, celkové stúpanie: 788 m, celkové klesanie: 18 m
- dĺžka: 4,8 km
- čas: 3 – 4 hod.
Čo dodať na záver?
Celkovo ide o veľmi zaujímavú, miestami až adrenalínovú túru vedúcu nádherným kaňonom Pivovarského potoka zvládnuteľnú za pár hodín. Spodná časť tejto trasy je pohodová, vhodná aj pre rodiny s deťmi. Vrchná časť je trošku viac športová a určená pre zdatnejších turistov. Zaujímavosťou sú určite dva lanové mosty, ktoré dávajú tejto ferrate taký ten správny „šmrnc“. Martinská ferratka splnila všetky naše očakávania. Bolo to pohodové, miestami aj trošku náročnejšie, vzrušujúce, ale aj humorné a zábavné. Opäť sme prežili jeden skvelý deň v lone nádherných slovenských hôr.
Fotogaléria z Ferraty HZS na Martinských holiach
Ak sa Vám tento článok páčil, pokojne ho odmeňte lajkom. Bude mi potešením, ak Vám tento článok v niečom poradil alebo aj pomohol. 🙂
Ak poznáte niekoho, komu by tento článok tiež pomohol, tak ho pokojne zdieľajte na Facebooku. Alebo mu ho aspoň pošlite do správy. 🙂
Ďakujem ! 🙂
Všetky fotky použité v tomto článku som zhotovil ja. V prípade, že fotka nie je moja, je pri nej uvedený zdroj. Osoby na fotkách súhlasili so zverejnením.
Ak by ste chceli hocičo doplniť, poopraviť, spýtať sa, proste vyjadriť svoj názor, pokojne pridajte svoj komentár nižšie, alebo mi napíšte e-mail na info@cestujemtrekujem.com.
‼ PS: Článok si pre istotu uložte do záložiek, lebo nikdy neviete, kedy ho opäť budete potrebovať. 😉 ‼
Pridať komentár